Štát po rokoch príprav spúšťa jeden z najväčších projektov automatizovaného dohľadu nad rýchlosťou. Od začiatku roka 2026 majú na slovenských cestách postupne pribudnúť takmer tri stovky stacionárnych radarov a kamier, ktoré budú pracovať nepretržite a pokuty budú chodiť priamo poštou majiteľom vozidiel.
Pokuty poštou a objektívna zodpovednosť
Nový systém je postavený na princípe tzv. objektívnej zodpovednosti. Pokuta sa nebude viazať na konkrétneho vodiča, ale na vozidlo – ak radar zaznamená prekročenú rýchlosť alebo iný priestupok, sankcia príde poštou držiteľovi vozidla (ak má aktivovanú elektronickú schránku, tak automaticky do nej…). Legislatívne nastavenie zároveň umožní, aby sa do projektu zapájali aj samosprávy a prevádzkovali vlastné zariadenia v rámci stanovených pravidiel.
Sankcie majú byť odstupňované podľa závažnosti priestupku, pri niektorých úsekoch v mestách a obciach sa počíta s pokutami až do výšky približne 800 eur. Deklarovaným cieľom rezortu vnútra je zníženie rýchlosti v rizikových zónach a pokles počtu nehôd, nie „hon“ na vodičov.
Takmer 300 zariadení po celom Slovensku
Prvá vlna počíta s inštaláciou približne 279 – 300 stacionárnych zariadení rôzneho typu. Časť z nich bude slúžiť na meranie rýchlosti, časť na kontrolu prejazdu na červenú a dodržiavania značky STOP. Nejde teda len o klasické radary na rýchlosť, ale o širší systém automatického dohľadu nad kľúčovými pravidlami cestnej premávky.
Radary a kamery majú byť rozmiestnené naprieč celým územím Slovenska – od západu až po východ. Výber lokalít vychádza z analýzy nehodovosti a dopravných problémov v jednotlivých krajoch s dôrazom na rizikové križovatky, priechody pre chodcov a úseky s dlhodobo zvýšenou intenzitou dopravy.
Prvé známe úseky: Bratislava, Nitra, Kysuce a ďalšie regióny
Z doteraz zverejnených informácií vyplýva, že nové stacionárne radary sa objavia najmä na frekventovaných mestských ťahoch a v úsekoch so zvýšenou nehodovosťou. Medzi komunikované lokality patria napríklad:
- Bratislava – križovatka Bajkalská × Trnavská (I/61)
Radar tu bude dohliadať nielen na rýchlosť, ale aj na prejazdy na červenú. Ide o jeden z najvyťaženejších dopravných uzlov v hlavnom meste. - Bratislava – stará senecká cesta smer Senec
Meranie rýchlosti v mieste s nadchodom pre chodcov, kde sa dlhodobo rieši bezpečnosť prechádzajúcich. - Košice – Prešovská ulica a ďalšie križovatky
Na Prešovskej a priľahlých úsekoch sa počíta s obojsmerným meraním rýchlosti a dohľadom nad križovatkami so svetelnou signalizáciou. - Banská Bystrica, Žilina a Kysuce
V Banskej Bystrici sa má merať rýchlosť pri autobusovej stanici, na severnom ťahu I/11 v smere na Čadcu pribudne viacero stacionárnych radarov na úsekoch s kombináciou intenzívnej premávky, častých kolón a vyššej nehodovosti. - Nitriansky kraj (Nitra, Vráble, Zlaté Moravce, Šaľa, Komjatice a ďalšie)
V regióne sa pripravuje hustejšia sieť meraní – napríklad na Levickej ulici v Nitre s obojsmerným meraním, na kritických križovatkách so semaformi či na hlavných ťahoch prechádzajúcich cez mestá a obce.
Ide len o výber z desiatok úsekov. Po fyzickej montáži budú všetky lokality oficiálne zverejnené v jednotnom zozname.
Od kedy budú radary fungovať
Tender na nákup technológie sa oproti pôvodnému plánu posunul, preto sa plná prevádzka radárov očakáva v priebehu roka 2026. Komunikovaný rámec je nasledovný:
- prvé zariadenia by mali začať merať začiatkom roka 2026,
- zvyšné kusy by mali byť v ostrej prevádzke najneskôr do polovice roka 2026,
- projekt je financovaný z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti.
Kým dnes sa väčšina priestupkov rieši náhodnou kontrolou hliadok, po nasadení systému sa očakáva výrazný nárast automaticky spracovaných prípadov bez zásahu policajta v teréne.
Viac bezpečnosti alebo „automat na pokuty“?
Zástancovia projektu argumentujú, že úseky s automatickým dohľadom dlhodobo vykazujú nižšiu priemernú rýchlosť a menej nehôd, najmä v citlivých zónach – obce, križovatky, priechody pre chodcov či neprehľadné úseky. Kritici naopak upozorňujú, že pri nevhodnom nastavení sa radary môžu stať skôr stabilným príjmom do rozpočtov, než nástrojom dopravnej prevencie.
Definitívny verdikt prinesie až prax – teda to, či budú zariadenia naozaj stáť na najrizikovejších miestach, alebo aj na úsekoch, kde rýchlosť reálne nepredstavuje hlavný problém.
Interaktívna mapa – kde si skontrolovať trasu
Prehľad plánovaných lokalít stacionárnych radarov je dostupný aj v podobe interaktívnej mapy, ktorú zverejnilo Ministerstvo financií SR v spolupráci s rezortom vnútra. Mapa zobrazuje jednotlivé body naprieč Slovenskom – od rýchlostných meraní až po kamery na STOPkách a semaforoch.
Vodiči si tak môžu ešte pred cestou pozrieť, či prechádzajú úsekmi s automatickým dohľadom, a tomu prispôsobiť jazdu.
Zhrnutie:
Od roku 2026 sa jazdenie „na pocit“ na slovenských cestách výrazne zmení. Takmer 300 stacionárnych radarov a kamier bude automaticky dohliadať na rýchlosť, prejazd na červenú aj dodržiavanie značky STOP. Pre vodičov to v praxi znamená jednoduché pravidlo – čo dnes ešte niekedy prejde bez povšimnutia, môže už čoskoro skončiť ako pokuta v poštovej schránke držiteľa vozidla…
ZDROJ: MFSR
