Mám rád japonské autá. Najmä značky, ktorých názvy sa skladajú z piatich písmen. Aj v čase sterilných jazdných vlastností totiž stále ponúkajú zaujímavé motorizácie, fantastické podvozky a príjemný vnútorný pocit, že šoférovať auto je stále zážitok. Presne do tejto kategórie patrí aj Honda Civic e:HEV, teda hybrid, ktorý je elektrickým autom, do ktorého tankujete benzín.
Ak si mám vybrať obľúbený typ karosérie, tak je to kombi. Keďže sa ale tento karosársky variant pomaly ale isto dostáva do kroniky vyhynutých druhov, alternatívu vidím v liftbacku. Kto tipoval SUV, tak tejto módnej vlne som zatiaľ nepodľahol. Najnovší Civic je auto, do ktorého som si sadol a bol som „doma“. Zorientovanie mi trvalo asi 12 sekúnd, počas ktorých som spároval bezdrôtové AndroidAuto a hor sa do ulíc. Prvé kilometre boli zoznamovacie a tiché. To ticho ma fascinovalo celý týždeň. Má to však jedno malé ALE. Ale o tom neskôr…
Hybrid po japonsky
Pod kapotou pracuje benzínový motor s objemom 2 litre, ktorý funguje ako generátor elektrickej energie pre elektromotor. Ten poháňa prednú nápravu a v prípade väčšej záťaže sa k nemu pripojí spomenutý benzínový motor. Systémový výkon vrcholí na čísle 135 kW resp. 184 koní, krútiaci moment elektromotora na čísle 315 Nm. Spaľovací motor má 4 valce, 16 ventilov a pracuje tak ticho, že ho do kabíny nepočuť. V režime SPORT je počuť umelý zvuk napodobňujúci preraďovanie jednotlivých stupňov prevodovky. Tento zvuk nie je rušivý ako pri niektorých francúzskych pokusoch, pôsobí dôveryhodne, ale ja osobne by som sa zaobišiel aj bez neho. Vypnúť nejde, aspoň som takúto položku v infotainmente nenašiel.
Doma mám poslednú Mazdu 6 s atmosférickým 2.5-litrom, ktorý ponúka výkon 194 koní a spotrebu od 7,5 do 8,5 l na sto kilometrov. Predpokladal som, že testovaná Honda bude smädná podobne (alebo o trošku menej). Už keď som si auto doviezol domov pod Malé Karpaty, na palubnom počítači svietil údaj o spotrebe a tomu číslu som nechcel veriť – 4,8 l po diaľnici a výdatnej porcii okresiek. Po 3 dňoch bežného jazdenia číslo spadlo dokonca na 4,6 l. Pre mňa je to malý veľký zázrak, pretože dynamiku a pružné zrýchlenie som počas testu vyskúšal dostatočne. Papierovo má testovaná výbava Advance zrýchlenie z 0 na 100 km/h zvládnuť za 8,1 s. Až sa mi veriť nechce, že súkromná Mazda by na tom mala byť v tejto disciplíne na chlp presne rovnako. Nemeral som, vychádzam len z technických údajov.
Ak by sa dalo Honde niečo vytknúť, tak by som privítal väčšiu palivovú nádrž. To ani nie je vecná kritika, ako čisto praktická vec – s týmto autom je radosť jazdiť a väčšie porcie kilometrov si skrátka vypýtajú častejšiu návštevu čerpacích staníc.
Honda Civic e:HEV je synonymom ticha
Prvá emócia, ktorú človek na sebe spozoruje, je pocit ticha. Batéria sa dobíja počas jazdy a sama si určuje, kedy jej má spaľovací motor poslať energiu. Ak myslíte ekologicky/ekonomicky, Civic vás veľmi pravdepodobne naučí jazdiť predvídavo a každý príjazd na križovatku budete stláčať ľavé „pádlo“ pod volantom. Ním totiž ovládate rekuperáciu brzdnej sily a na digitálnych budíkoch vidíte, ako pri ukazovateli batérie naskakujú jednotlivé dieliky. Rozbehy z miesta sú vždy elektricky tiché. Počas chladnejšieho rána sa na pár desiatok sekúnd rozhodol spaľovací motor pomôcť vykúriť interiér resp. dodať do batérie šťavu.
Samotná jazda je príjemne plynulá a bez rušivých elementov. Moji dvaja kamaráti nedávno zaobstarali pre svoje rodiny CR-V a tak sme mohli začať porovnávať, čo auto (ne)robí a prečo to tak je. Na konci dňa sme prišli na to, že tie autá skrátka fungujú a netreba hľadať problémy tam, kde nie sú.
Emócie, emócie, emócie…
Civic vo mne zanechal dve hlavné emócie, ktoré budem do budúcna hľadať aj u iných áut. Prvou je pružné zrýchlenie, ktoré je plynulé rovnako ako pri plne elektrických autách. Druhou emóciou, ktorá zostane asi dlho neprekonaná, je nadšenie z podvozku. Inžinierom sa ho podarilo tak fantasticky naladiť, že som mal občas pocit, že v zákrute idem po koľajniciach. Ani jedno koleso neuhlo ani o centimeter, pocit stability za volantom je úžasný. Tlmiče nie je počuť, žiadne pazvuky, rany či buchotanie a to ani na ozaj rozbitých či hrboľatých úsekoch. Auto ide tam, kde ho volantom posielate.
V tomto momente treba spomenúť ALE z úvodu. Malý čierny bod by som udelil odhlučneniu od kolies. Do kabíny preniká hluk od odvaľujúcich sa pneumatík a pri tichom aute je to občas rušivé. „Občas“ preto, pretože všetko závisí od kvality asfaltu. Na novších úsekoch je auto výrazne tichšie ako na hrubšom a staršom asfalte. Aj som rozmýšľal, či ide o chybu auta alebo našich ciest, ale tento postreh bol natoľko výrazný, že som sa ho rozhodol spomenúť.
Tvary (ne)nadchnú všetkých
A to je dobre! Skúste si spomenúť na jednotlivé generácie Civicu. Všetky mali niečo spoločné – boli to hatchbacky (výnimku tvoria karosársky odvodené varianty coupé, sedan či dokonca kombi), súčasná generácia priniesla praktický liftback (aj predchádzajúca generácia už inklinovala k tomuto riešeniu). V dobe, keď SUV vytláča všetky ostatné druhy karosérie na okraj záujmu, je nízky športový strih Civicu zaujímavým úkazom. Predná časť pôsobí moderne a nadväzuje na aktuálnu dizajnovú líniu japonskej značky. Modré prvky v logu výrobcu vôbec nerušia ani pri krásnom bordovom laku karosérie. K fungovaniu adaptívnych LED svetiel nemám výhrady.
Zadná časť vyvoláva omnoho viac vášne a diskusií. Okoloidúci sa pozreli, jeden pochválil, druhý ofrflal, tretí by chcel dlhšiu zadnú časť, aby to nebolo také „z profilu useknuté“. Sto ľudí, sto chutí. Pod piatymi dverami, ktoré sa vyklápaju aj so sklom, sa nachádza 404-litrový batožinový priestor vhodný na cestovanie mladej dvojice, prípadne menšej rodiny. Skrátka a jasne, je to lepšie ako sedan či hatchback, ale nie je to kombi či SUV.
Japonský interiér
Tak ako Honda Civic e:HEV pôsobí zvonku, tak pôsobí aj zvnútra. Žiadne dizajnérske výstrelky, všetky ovládacie prvky sú tam, kde ich človek očakáva. V záplave všakovakých čínskych (ale aj európskych) značiek a ich prístupu byť za každú cenu iný, môže interiér pôsobiť mierne zastaralo. Nenájdeme tu žiaden veľký tablet, klimatizáciu nastavíte cez fyzické otočné tlačidlá. Ovládanie okien, spätných zrkadiel a zámkov dverí je presne tam, kde intuitívne užívateľ siahne.
Veniec vyhrievaného koženého volantu je hrubý tak akurát, nájdeme tu ovládanie autorádia, palubného počítača, hlasového asistenta a adaptívneho tempomatu. Mimochodom, ten funguje absolútne dokonalo a nepreháňa to s intenzitou brdzenia, keď auto pred vami odbočuje.
Centrálny dotykový displej funguje bez problémov, logika usporiadania jednotlivých ikon je svojská, ale nejde o nič zásadné, čo treba hlbšie riešiť. Pod displejom a pred spolujazdcom je umiestnená dizajnová mriežka, za ktorou sú schované výduchy klimatizácie. Práve tieto výduchy sa ovládajú páčkami, ktoré pôsobia komicky. To ale nezmeníme, takto to je a basta.
Pod ovládačmi ventilácie/klimatizácie a vykurovania predných kožených sedadiel je priestor na bezdrôtové nabíjanie mobilného telefónu. Keď sme pri tých sedadlách, bodla by im funkcia odvetrávania a pamäte, aby boli dokonalé. Sú akurát široké a majú výrazné bočné vedenie. Obe predné sedačky sú elektricky nastaviteľné, vodič si vie nastaviť aj sklon sedáku, spolujazdec nie.
Na stredovom tuneli nájdeme ovládanie „prevodovky“ tlačítkami. Takéto riešenie má jednu nevýhodu – vždy sa musíte pozrieť, čo idete stlačiť. Lakťová opierka s odkladacím priestorom je súčasťou tunelu, ktorý sa tiahne od prístrojovky až po koniec predných sedadiel. Celkovo nájdeme v aute štyri USB-C porty, dva vpredu, dva vzadu.
Honda Civic e:HEV si potrpí na bezpečnosť
Prvé kilometre na palube tohto Japonca sa odohrali na bratislavskom diaľničnom obchvate a všetko sa zdalo byť v najlepšom poriadku. Upozornenie na prekročenie rýchlosti čo i len o 1 km/h sa prejaví slabučkým pípnutím (spomínaní kamaráti s CR-V referujú, že v ich autách je toto pípanie výrazne hlasnejšie), dokonca aj pri zapnutom tempomate a jazde z kopca, kým auto samé spomalí.
Moje prvotné nadšenie z bezpečnostných asistentov však po pár minútach opadlo – zišiel som z diaľnice a domov som pokračoval po cestách II. triedy a po úsekoch, na ktorých nebolo vidno či už stredovú čiaru alebo krajnicu. Auto má v takomto prípade tendenciu ísť do stredu celej cesty mysliac si, že celá šírka cesty patrí Honde. Trhanie volantom pri korekcii jazdy bolo natoľko nepríjemné, že som počas jazdy využil kamaráta na telefóne a opýtal sa, ako to rieši na svojej CR-V. Hneď vedel, o čo sa jedná a poradil mi, že sa táto funkcia dá vypnúť cez tlačítka na volante. Len upozorním, že ide o vypnutie iba po najbližšie naštartovanie a vždy pred každou jazdou musíte toto tlačítkové kombo zopakovať.
Každodenní pomocníci vo forme zadnej parkovacej kamery a predných aj zadných parkovacích senzorov fungovali po celý čas bez pripomienok, rovnako ako sledovanie mŕtveho uhlu. Za celý týždeň ani raz nepršalo, dažďový senzor teda prácu nemal. Ostrekovače čelného skla sú zabudované priamo v ramienkach stieračov a všetka voda končí presne tam, kde by mala – na čelnom skle. Nie na streche, nie na aute za vami…
(Ne)podstatné postrehy
- V Civicu nájdete dva ISOFIXy – nachádzajú sa na krajných zadných sedadlách.
- V batožinovom priestore sa nachádza háčik na uchytenie tašky a jedna 12V zásuvka.
- O hudobnú stránku sa na palube stará Hi-Fi systém BOSE s 12 reproduktormi.
- Proximity senzor (senzor priblíženia) by ste v aute hľadali márne. Auto viete odomknúť a zamknúť buď na diaľku kľúčom alebo mikrospínačmi priamo na oboch predných kľučkách.
- Dovieranie otvorených okien po uzamknutí funguje intuitívne = dvojitým uzamknutím.
- Dvere batožinového priestoru neviete otvoriť/zavrieť elektronicky. (Priznám sa, že toto je funkcia, ktorá mi v autách absolútne nechýba. Ak v aute je, poteší.)
- AUTO-HOLD zostáva aktívny aj po opätovnom naštartovaní. Skvelá vec!
- Priemerná spotreba sa po týždňovom teste (1000+ km) ustálila na 5,1 l/100 km, pričom viac ako polovicu trasy strávila Honda na R1 a D1.
Honda Civic e:HEV – záverečný rezultát
Honda Civic e:HEV je výborné šoférske auto. Zaujme spotrebou a jazdnými vlastnosťami. Importér, ktorému ďakujeme za zapožičanie auta, nastavil cenu sebavedomo, ale férovo. Prvý dojem z ceny môže pôsobiť rozpačito, ak si ale ponuku detailne rozanalyzujete a auto si vyskúšate, začne cenovka atakujúca 40.000 Eur dávať oveľa väčší zmysel. Ak vyberáte z áut v podobnej kategórie, dnes ponúkaný dodatočný bonus 3 000 EUR na všetky verzie a 8-ročná záruka (alebo 160 000 km) robia zo Civicu alternatívu, ktorú by ste nemali prehliadnuť.
Neodpustím si fiktívnu víziu na záver: Keby Honda vyrobila kombi verziu tejto generácie Civicu, showroomy by nestíhali vybavovať objednávky. Ja by som stál v prvom rade…
