Škoda na svojom Storyboarde pripomenula jeden z úplne prvých míľnikov vlastnej histórie – model Laurin & Klement Voiturette A, teda prvý automobil z Mladej Boleslavi. Práve tento stroj pomohol značke prejsť od dvoch kolies k štyrom a položil základy ďalšieho rozvoja automobilky.
Dnes pôsobí ako technická rarita, no na začiatku 20. storočia išlo o reálne dopravné riešenie pre zákazníkov, ktorí boli ochotní zaplatiť za mobilitu výraznú sumu. V roku 1906 stálo základné vyhotovenie 3 600 korún, pričom bežný robotník si podľa dobových údajov zarobil približne 12 korún týždenne. Na nové vozidlo z Mladej Boleslavi by tak šetril zhruba šesť rokov.
Voiturette A nebola len historická kuriozita. Na svoju dobu ponúkala plnohodnotnú techniku
Pod kapotou pracoval štvortaktný, kvapalinou chladený vidlicový dvojvalec s výkonom sedem koní. Na motor nadväzovala kužeľová spojka s koženým obložením a trojstupňová priamo radená prevodovka. Z dnešného pohľadu ide o veľmi jednoduchú techniku, no v roku 1906 to už bol plnohodnotný automobil s vlastným charakterom a schopnosťou zvládať bežnú prevádzku.
Maximálna rýchlosť dosahovala približne 40 km/h, čo vtedajším vodičom stačilo na bežné presuny aj výlety. Zaujímavosťou je aj poloha palivovej nádrže. Tá sa nachádzala pred posádkou, teda približne tam, kde dnes vodič očakáva palubnú dosku.
Naštartovať prvý automobil neznamenalo otočiť kľúčom. Najprv benzín, potom olej a nakoniec kľuka
Práve pri nádrži sa začínal celý štartovací proces. Vodič najskôr pomocou kohúta pustil benzín do karburátora v motorovom priestore. Palivo sa vtedy predávalo na kilogramy a jeden kilogram stál 66 halierov. Voiturette A pritom spotrebovala približne štyri kilogramy benzínu na 100 kilometrov. Keď benzín dorazil do karburátora, nasledoval ďalší krok – vodič musel ručnou pumpou priviesť olej do ložísk motora.
Až potom sa presunul pred vozidlo, kde pomocou dekompresora otvoril výfukový ventil a následne motor roztočil kľukou. Ešte predtým však musel pákou na volante nastaviť správnu polohu tiahla karburátora, aby si motor držal vhodné otáčky. V porovnaní s dnešným štartovaním tlačidlom išlo o malý rituál.
Jazda si žiadala zvyk aj koordináciu. Plyn sa nepridával pedálom, ale pákou na volante
Ani po štarte nebola obsluha vozidla podobná dnešným autám. Napravo od vodiča sa nachádzali dve páky. Ľavá slúžila na radenie a pravá fungovala ako ručná brzda pre zadné kolesá. Pedále mali rozdelenie, ktoré je čiastočne známe aj dnes – ľavý patril spojke, pravý brzde pôsobiacej na prevodovku. Plyn sa však nepridával nohou, ale opäť páčkou na volante. Vodič teda musel pracovať so strojom výrazne aktívnejšie než dnes a ovládanie si vyžadovalo aj určitý cvik.
Keď však všetko zvládol správne, mohol s Voiturette A vyraziť na cestu rýchlosťou, ktorá bola na svoju dobu viac než slušná. Práve v tom je čaro takýchto historických automobilov – ukazujú, ako ďaleko sa technika posunula, ale aj to, aké silné základy položili úplne prvé modely značky.
Voiturette A – dnešná Škoda stojí aj na takýchto koreňoch
Škoda na príbehu Voiturette A pekne ukazuje, že automobilová história nevznikala jedným veľkým skokom, ale množstvom malých technických riešení, ktoré dnes pôsobia až neuveriteľne jednoducho. Kohút, pumpa a kľuka dnes vyzerajú skôr ako exponáty do múzea než ako súčasť bežnej dopravy. Bez nich by však nevznikol základ pre ďalšie desaťročia vývoja v Mladej Boleslavi.
A práve preto má zmysel sa k takýmto modelom vracať. Nejde len o nostalgiu, ale o pripomenutie, ako vyzerali úplné začiatky značky, ktorá dnes predáva moderné elektrické aj spaľovacie autá po celom svete.
Video k článku:
Galéria k článku:
ZDROJ: Škoda Storyboard
